Keď som bol malý, tak som si myslel, že viera v boha je pre starých ľudí, ktorá sa mňa nejako nedotýka a v princípe vymiera. Do kostola sa chodilo na Vianoce a Veľkú noc a celkovo som nejako neprichádzal do styku s extra veriacimi ľuďmi. Prestal som jej venovať pozornosť a život plynul bez nej. Až pred pár rokmi, zhodou okolností asi rok pred migračnou krízou som začal sledovať rôzne diskusné relácie z Ameriky, Veľkej Británie a Austrálie a bol som v šoku ako veľmi a ako hlúpo je tam viera súčasťou verejného života.
V USA majú namiesto zábavných centier kostoly, kde šéfuje miestny kňaz a káže o stvorení sveta bohom, ako o nespochybniteľnej realite a kde sa snažia evolúciu vytlačiť zo škôl, kde sa ateisti musia schádzať a navzájom podporovať, aby prežili útoky kresťanov. Billbordy typu “God hates fags“ sú kdekoľvek. Vo Veľkej Británii zase fičia debaty s moslimami, kde ateistom pekne, jasne a verejne vysvetľujú, že sa na nás varí voda v pekle, ale ešte máme čas sa obrátiť. Kde sa moslimovia učia vo svojich školách, že slaná voda nejde zmiešať so slanou - pekne podľa koránu.
Bol som z toho dosť v šoku, keď sa niečo takéto deje v 21. storočí na idealizovanom západe. Začalo ma to zaujímať. Prečítal som si korán, začal som sledovať The Atheist Experience TV Show (Debaty medzi ateistami a veriacimi v USA), debaty ateistov ako je Sam Harris, Richard Dawkins, Christopher Hitchens a ich márny boj za požívanie zdravého rozumu. Po pozretí stoviek diskusií som bohužiaľ dospel k záveru, že žiadny dôkaz nezmení presvedčenie veriaceho v čo verí. V jednej debate dostal Lawrence Krauss (známy fyzik a ateista) otázku, aký dôkaz by ho presvedčil veriť v boha. Odpoveď bola: „Akýkoľvek! Popierať niečo, na čo sú dôkazy je predsa hlúposť“ Podobnú otázku dostal aj jeho oponent. Aký dôkaz by potreboval, aby v boha prestal veriť a odpoveď bola“ „Žiadny, žiadny dôkaz ma nepresvedčí, že boh neexistuje.“
A to je presne ono, viera je slepá a bráni pokroku vpred. V jednom rozhovore s kolegom kresťanom som sa ho opýtal, či si myslí, že evolúcia ozaj bola a je. Odpovedal, že áno. Keď som sa ho opýtal, kedy potom dostal človek dušu a odkiaľ je dedičný hriech, tak som dostal odpoveď, že teda mení názor a evolúcia nebola.
Po tomto všetkom som bol rád, že žijem tu u nás a viera v boha ma míňa veľkým oblúkom. Európa mi prišla celá akoby ateistická a racionálna a ten kto verí, si tak nejak verí pre seba samého a nemá potrebu vylepovať plagáty o bohu.
Bohužiaľ prišla migračná kríza a ja som začal sledovať vzostup niečoho nového, niečoho čo má znaky náboženstva, niečoho čo nemôže byť diskutované a je to jediné správne. Každý dôkaz o opaku je potlačený, označený za výmysel, blud a vinník je hneď jasný. Sú to tí, čo nezdieľajú našu novú vieru. Oni všetko spôsobili. Je to viera, že všetci ľudia sú rovnaký, všetci ľudia sú dobrý, každé náboženstvo je super, avšak najlepšie je Islám, že za všetko zlé vlastne môžeme my, ľudia západu, ateisti, a predovšetkým tí, ktorý sa odvážia priniesť dôkazy o opaku. Je to takzvaná „Social justice“.
Debaty s týmito veriacimi dopadnú vždy rovnako. Je jedno, aký dôkaz im predložíš, chyba je vždy v nás.
Len by ma zaujímalo, ktorá viera nakoniec vyhrá. Bude to Islám, Kresťanstvo, Budhizmus alebo „Social Justice“? Ja ostávam so svojim rozumom a nechám sa presvedčiť akýmkoľvek dôkazom o čomkoľvek. Ostávam teda v spoločnosti Lawrence Kraussa ateistom.